Základné kritériá denného osvetlenia budov

Pri navrhovaní denného osvetlenia sa vychádza zo štandardnej, rovnomerne
zamračenej oblohy s gradovaným jasom. Úroveň jasu takejto oblohy nezávisí od
azimutálneho smeru, rovnomerne stúpa smerom od horizontu k zenitu. Pri navrhovaní
veľkosti okien nezáleží na orientácii okna vzhľadom na svetové strany. Podmienky
zrakovej pohody sa musia zachovávať pri všetkých stavoch svetelnej klímy.
Normatívne sú parametre svetelného prostredia definované:

Základnou kvantitatívnou veličinou hodnotenia dennej osvetlenosti je činiteľ dennej
osvetlenosti.
Jasy oblohy, terénu, rôznych tieniacich prekážok a vnútorných plôch determinujú pocit zrakovej pohody. Dôležitý je najmä pomer priemerných jasov v zornom poli pozorovateľa a jasu pozorovaného predmetu. Vo všeobecnosti by tento pomer nemal byť väčší ako 1 : 10, ak sa majú vytvoriť podmienky zrakovej pohody. Vzhľadom na vysokú variabilitu prírodného svetla a veľmi vysoké jasy spôsobené priamym slnečným svetlom sa v normách denného osvetlenia venuje otázke jasov pozornosť najmä z hľadiska zabránenia oslnenia zraku. Vo všeobecnosti sa problematika distribúcie jasov v interiéroch osvetľovaných denným svetlom nepokladá v normách za primárnu, hlavná pozornosť sa v normách denného osvetlenia venuje úrovni dennej osvetlenosti. Vyhovujúce denné osvetlenie musia mať vnútorné priestory určené pre trvalý pobyt
ľudí počas dňa, okrem pomerne malého počtu prípadov, keď vo vnútorných priestoroch je možné navrhnúť združené alebo iba umelé osvetlenie. V pobytových miestnostiach sa navrhuje denné osvetlenie v závislosti od ich funkčného využitia a od dĺžky pobytu osôb v nich. Z praktického hľadiska je dôležitá možnosť funkčného zónovania vnútorných priestorov (s výnimkou denného osvetlenia obytných miestností) podľa zrakových činností, pre ktoré je vnútorné prostredie určené a ktorým denné osvetlenie slúži. Základné hľadisko pre stanovenie požiadaviek na úroveň denného osvetlenia v miestnostiach je zaradenie zrakovej činnosti podľa zrakovej obtiažnosti v súlade s pomernou pozorovacou vzdialenosťou kritického detailu a charakteristikou činností z hľadiska zrakovej náročnosti do tried podľa tabuľky.

Napr. stredne presná výroba a kontrola, čítanie, písanie, vyšetrenia, ošetrenia, príprava jedál sú zaradené do IV. triedy zrakovej činnosti s požadovanou minimálnou hodnotou činiteľa dennej osvetlenosti na porovnávacej rovine pri bočnom osvetlení 1,5 %, pri hornom a kombinovanom dennom osvetlení sa požaduje priemerná hodnota činiteľov dennej osvetlenosti 5,0 %. V obytných miestnostiach sa činitele dennej osvetlenosti zisťujú na vodorovnej porovnávacej rovine vo výške 0,85 m nad podlahou. Minimálna hodnota činiteľa dennej osvetlenosti Dmin, ktorá sa podľa STN 73 0580-2 musí dosiahnuť v každom mieste porovnávacej roviny obytnej miestnosti, je 0,5 %. V prípade horného, resp. kombinovaného (súčasného bočného a horného) osvetlenia má byť Dmin = 2,0 % (ak je podiel horného osvetlenia väčší ako polovica z výsledného osvetlenia porovnávacej roviny). V dvoch kontrolných bodoch v polovici hĺbky obytnej miestnosti, v smere kolmom na okná, ktoré sú vzdialené 1 m od bočných stien musí byť hodnota činiteľa dennej osvetlenosti aspoň 0,75 % a zároveň priemerná hodnota z dvojice kontrolných  bodov musí byť najmenej 0,9 %. V obytných miestnostiach s oknami vo viacerých stenách sa odporúča dosiahnuť v najnepriaznivejšom kontrolnom bode Dmin = 1,0 %. V relatívne plytkých miestnostiach môže projektant pri snahe práve dodržať normu navrhnúť príliš malé okno. V takomto prípade by sa ani v blízkosti okna nedosiahla zóna s dobrým denným osvetlením, v ktorej sa dajú vykonávať zrakovo náročné činnosti. Z takýchto dôvodov norma STN 73 0580-2 odporúča, aby šírka okna v obytnej
miestnosti bola aspoň 55% zo šírky okennej steny, spodná hrana okna má byť najvyššie 0,9 m a horná hrana zvislého okna najmenej 2,2 m nad podlahou. Pri navrhovaní nových budov, resp. pri stavebných zmenách existujúcich objektov sa musí dbať na to, aby sa nezhoršili podmienky denného osvetlenia vnútorných priestorov susedných budov pod úroveň stanovenú normou. Vo vnútorných priestoroch s trvalým pobytom ľudí, ktoré nevyhovujú požiadavkám normy sa nemôžu znížiť najmenšie hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti o viac ako 15 %. Úroveň denného osvetlenia limituje najmä vonkajšie tienenie. Z hľadiska denného osvetlenia (aj insolácie) sa odporúča, aby pomer výšky a odstupu budov nebol menší ako 1 : 2 (uhol tienenia 26,5°). V centrách miest sú v mnohých prípadoch uhly zatienenia väčšie ako 26,5°. Osvetlenosť vodorovnej porovnávacej roviny miestností tiež podstatným spôsobom znižujú konzoly, loggie umiestnené pred oknami izieb.

Tags: , , ,

Category: svetlotechnika