• splnenie minimálnej doby preslnenia – insolácie bytových priestorov
• splnenie minimálnej úrovni denného osvetlenia obytných miestností

V praxi sa vo veľkej miere zaoberáme posudzovaním bytových priestorov a ich hodnotením z hľadiska svetlotechnických požiadaviek. V zmysle platnej legislatívy priestory určené na bývanie musia spĺňať aspoň minimálne hygienické kritériá, ktoré zabezpečia predpoklad na dlhodobý pobyt osôb vo vnútornom prostredí budov bez rizika vzniku zdravotných komplikácií.

Donedávna priestory navrhnuté ako byty, ktoré nespĺňali hygienické kritéria boli klasifikované ako apartmány, v praxi sa jednalo najmä o priestory bez dostatočného denného osvetlenia alebo bez minimálnej doby preslnenia. Nesúlad legislatívy  umožňoval tieto priestory zapísať do katastra ako bytové priestory s poznámkou „apartmán“. Kedže katastrálny a stavebný zákon pojem „apartmán“ nepozná, priestory boli právne chápané ako bytové.

Prvá síce nie veľmi úspešná úprava legislatívy prišla až v roku 2016 kedy došlo k zmene vyhlášky č. 259/2008 Z.z.

§ 5 – Preslnenie

Budovy musia byť umiestnené do územia tak, aby bolo zabezpečené preslnenie

a) bytov,

b) obytných miestností v detských domovoch, krízových strediskách, resocializačných strediskách v zariadeniach sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, v zariadeniach sociálnych služieb na podporu rodiny s deťmi a v apartmánových domoch.

§ 5 Preslnenie
(1) Budovy musia byť umiestnené do územia tak, aby bolo zabezpečené preslnenie

a) bytov,

b) obytných miestností v detských domovoch, krízových strediskách, resocializačných strediskách v zariadeniach sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a v zariadeniach sociálnych služieb na podporu rodiny s deťmi,

c) miestností určených na denný pobyt detí v predškolských zariadeniach.

(2) Preslnenie bytov sa určuje podľa osobitného predpisu.5) Ak sú súbory miestností usporiadané do funkčného celku s vlastným uzavretím ako byty a nie sú označené ako nebytové priestory, ich preslnenie sa určuje rovnakým spôsobom ako preslnenie bytov.

Prečo je ale splnenie požiadaviek z hľadiska svetlotechniky pre bývanie také dôležité ? Určite poznáte príslovie “ Kam nechodí slnko, tam chodí lekár“. Tak ako pomáha priame slnečné žiarenie obranyschopnosti a látkovej výmene živých organizmov, je rovnako prospešné a potrebné pre udržanie zdravého vnútorného prostredia budov. Slnko z veľkej časti ničí choroboplodné mikroorganizmy, plesne a ich spóry. Byty s miestnosťami bez priameho slnečného žiarenia sú z hľadiska zdravého bývania viac než diskutabilné. Každý vlastník bytových priestorov má právo na denné svetlo.

Literatúra : 
Rybár P : Denní osvetlení a oslunení budov. ERA. Brno 2002ISBN 80-86517-33-0 
ŠEVČÍKOVÁ, M.: Svetelná technika. TU v Košiciach, Košice 1994
STN 73 0580-1: 2000 Denné osvetlenie budov. Časť 1: Základné požiadavky 
STN 73 0580-2: 2000 Denné osvetlenie budov. Časť 2: Denné osvetlenie budov na bývanie 
STN 73 4301: 2005 Budovy na bývanie 
STN EN 12665: 2003 Svetlo a osvetlenie.

Ing. Milan Olšavský

autorizovaný stavebný inžinier
člen SKSI 5721*I1
špecializácia: Stavebná fyzika

• svetlo.posudok@gmail.com
• Tel: 00421 948 158 019
• Ponuka služieb

Pomerne spoľahlivé výsledky poskytuje tzv. BRS metóda vtedy, ak:
• činiteľ odrazu svetla od terénu je 0,1
• činiteľ odrazu od vonkajších tieniacich prekážok 0,25 až 0,30
• činiteľ odrazu stropu väčší ako 0,6
• činiteľ odrazu stien 0,4 až 0,6
• činiteľ odrazu podlahy 0,1 až 0,3,pomer strán miestnosti najviac 1 : 2
• spodný okraj okna v blízkosti porovnávacej roviny
• uhol zatienenia najviac 40 až 45°

Základnou podmienkou pre uskutočnenie merania je rovnomerne zatiahnutá obloha s rozložením jasu pre tmavý terén. Jas pri obzore má byť 1/3 jasu v zenite. Rozloženie jasu na oblohe sa kontroluje jasomerom alebo luxmetrom opatreným jasovým nadstavcom, a to v zenite a v elevačných uhloch 15° a 42°. V elevačnom uhle 42° sa meria priemerný jas oblohy. Pri meraní bočného osvetlenia, ak sa bude vonkajšia osvetlenosť určovať z jasu oblohy pri elevačnom uhle 42° sa meria priemerný jas oblohy. Pri meraní bočného osvetlenia, ak sa bude vonkajšia osvetlenosť určovať z jasu oblohy pri elevačnom uhle 42°, odmeria sa jas oblohy v smere kolmom na osvetľovacie otvory pri elevačnom uhle 42° – L42, pri elevačnom uhle 15° – L15 a jas v zenite L90. V triede presnosti merania 2 musí byť jas L15 v rozmedzí 0,55 až 0,75 – násobku z jasu L42 a jas v zenite L90 v rozmedzí 1,15 až 1,4 – násobku z jasu L42. Pri meraní v triede presnosti 1 musí byť jas L15 v rozmedzí 0,6 až 0,7 násobku z jasu L42 a jas v zenite v rozmedzí 1,2 až 1,35 násobku z jasu L42. Ak sú osvetľovacie otvory vo viacerých stenách, kontroluje sa pri meraní v triede presností 1 jas oblohy vo všetkých azimutálnych rovinách kolmých na osvetľovacie otvory. Ak sa v triede presnosti 2 bude vonkajšia horizontálna osvetlenosť merať priamo (luxmetrom), musí byť jas v zenite L90 v rozmedzí 1,2 až 1,35 násobku z jasu L42. Pri meraní horného osvetlenia sa meria jas zenitu L90 a jas L42 v elevačnom uhle 42°. Jas L42 musí byť v rozmedzí 0,7 až 0,85 násobku jasu L90. Vnútorná osvetlenosť sa meria v sieti pravidelne rozmiestnených meracích bodov0 podľa STN 73 0580-1, alebo v bodoch určených na posudzovanie podľa STN 73 0580- 2.
Ak sa meria v miestnosti rozdelenej na funkčne vymedzené pásma s odstupňovaným osvetlením, volí sa sieť bodov tak, aby bolo možné určiť osvetlenosť na hranici pásiem alebo v jej tesnej blízkosti. Sieť meracích bodov sa určuje tak, aby v blízkosti osvetľovacích otvorov boli meracie body v miestach s vysokou osvetlenosťou aj v zatienených miestach (v osiach otvorov i mimo nich). Hodnota vnútornej osvetlenosti sa odčítava v rovnakom čase ako hodnota vonkajšej porovnávacej osvetlenosti, alebo sa zaznamenáva presný čas odčítavania jednotlivých hodnôt. Vonkajšia osvetlenosť sa určuje priamo, meraním nad terénnom a zástavbou v nezaclonenom mieste (napr. na streche vysokej budovy), alebo nepriamo, z hodnoty jasu oblohy vo vhodnom smere.

Pri meraní jasu treba mať na pamäti, že jas reálnych povrchov pevných telies, vyžarujúcich alebo odrážajúcich svetlo, závisí od uhla dopadu svetla a od uhla pozorovania. Preto pri meraní jasu v osvetľovanom priestore treba určiť a uviesť v dokumentácii miesto a smer merania. Neistota merania je daná predovšetkým chybami prístroja a presnosťou nasmerovania optiky jasomera na merané miesto. Jas oblohy sa meria jasomerom s uhlom meraného poľa 1° až 20°, odporúčaný uhol je 2,5° až 10°. Pri uhle meraného poľa menej ako 2,5° sa pri meraní nepriaznivo prejavujú drobné nerovnomernosti a nestálosti jasu oblohy. V takomto prípade treba pri určovaní jasu oblohy odčítať najmenej tri hodnoty pri rovnakom elevačnom uhle a pootočení asi o 5° vo vodorovnom smere, alebo opakovať meranie 3 krát po sebe a určiť priemernú hodnotu. Pri uhle meraného poľa väčšom ako 10° sa obťažne určuje jas na oblohe pri malom elevačnom uhle z dôvodu tienenia oblohy.

Ich svetelná účinnosť závisí hlavne od týchto činiteľov:
• poloha a veľkosť transparentnej konštrukcie
• tvar a druh transparentnej konštrukcie
• druh zasklenia
• výška parapetu
Bočné jednostranné osvetlenie je vhodné pri pomere hĺbky k výške miestnosti 2 : 1. Pri hlbších priestoroch sa odporúča voliť horné, kombinované alebo dvojstranné bočné osvetlenie. Bočné umiestnenie okna v miestnosti má veľký vplyv na efektívne osvetlenie v miestnosti.

Horné osvetľovacie systémy
Denné osvetlenie vnútorného prostredia zhora zabezpečujú osvetľovacie otvory v strešnej alebo stropnej konštrukcii, ktoré nazývame svetlíkmi. Podľa polohy zasklenej výplne ich delíme na jednostranné, dvojstranné, viacstranné a zenitné.

Kombinovaný osvetľovací systém
Pri zabezpečení denného osvetlenia vnútorného prostredia cez bočné a horné osvetľovacie otvory hovoríme o kombinovanom systéme osvetlenia.
Združený osvetľovací systém
V budovách, v ktorých prírodné svetlo nezabezpečuje požadovanú úroveň osvetlenosti, sa využíva aj umelé osvetlenie na prechodné alebo trvalé dosvetľovanie vnútorného prostredia.

Netradičné osvetľovacie systémy
Netradičné osvetľovacie systémy sa rozdeľujú na pasívne a aktívne. Medzi pasívne osvetľovacie systémy sú zaradené predovšetkým svetlovody, ale aj svetelné police (vodorovné reflexné dosky umiestnené v hornej časti vysokých okien), svetlovodné stropy a často používané anglické dvorce (priehlbne pred suterénnymi oknami). Aktívne osvetľovacie systémy na rozdiel od pasívnych systémov zbierajú svetlo z väčšej plochy, než je prierez svetlovodu, a natáčajú sa za svetlom a koncentrujú ho do svetlonosného zariadenia.
Anglické dvorce poskytujú pre novostavby a rekonštrukcie systém privádzajúci viac svetla do miestností, a tým i alternatívne využitie architektonického prostredia. Kým anglické dvorce sú všeobecne známe a bežne sa používajú, svetlovody sú relatívne novým prvkom v stavebníctve.
Stropný svetlovod predstavuje najjednoduchší a najatraktívnejší spôsob, ako priviesť prirodzené svetlo do všetkých nedostatočne osvetlených priestorov, t.j. do chodieb, šatní, kúpelní, kuchýň, vstupných priestorov, atď. Nový systém horného denného osvetlenia vo vnútorných priestoroch sa skladá zo strešného svetlíka (prehľadná kupola osadená na streche objektu), svetlovodného tubusu (rúry s vnútorným zrkadlovým povrchom s vysokou hodnotou odrazu), a stropného difúzora v miestnosti, ktorý prenesené svetlo rozptyľuje do priestoru miestnosti. Svetlovodný tubus je vybavený superreflexným filmom, ktorého odraz môže dosahovať až 96 %. Intenzita osvetlenia v miestnosti závisí od priemeru svetlovodu, dĺžky svetlovodu a počtu ohybov svetlovodu. Štandardné svetlovodody sa vyrábajú v priemeroch 255 po 520 mm, dĺžkach od 1200 mm. Následne sa dajú predĺžovať nadstavnými tubusmi s využitím kolien s 30°, resp. 45° ohybom. Každý ohyb znamená zníženie intenzity cca 8 % a každé predĺženie svetlovodného tubusu o 1 m zníži intenzitu svetla o 3 %. Za hranicu efektívneho použitia svetlovodu sa považuje pri širokých tubusoch dĺžka15 – 18 m a pri úzkych (priemer 300 mm) max. 8 – 10 m. Svetlovodné systémy je možné montovať na strechy s rôznym sklonom od 0° do 60°. Svetlovod nie je náhrada denného svetla. Z hľadiska biologického pôsobí na človeka ako umelé osvetlenie.

Doplňujúcim zariadením sú zrkadlové heliostaty (lapače svetla), ktoré zachytávajú a koncentrujú slnečné aj oblohové svetlo a nasmerujú ho do svetlovodu, či optického kábla, ktorým sa následne rozvádza po budove.

Činiteľ dennej osvetlenosti D je percentuálny pomer osvetlenosti posudzovaného bodu P na porovnavácej rovine v interiéri Ei k súčasnej maximálne možnej oblohovej horizontálnej osvetlenosti v exteriéri EeH, z celej rovnomerne zamračenej oblohy.