Biologické účinky svetla
ktorých subjektívnym prejavom je zrakový vnem . Obraz a jas videného predmetu i jeho pozadie v zornom poli sa premieta na sietnicu cez otvor v dúhovke oka (zrenica). Sietnica sa skladá z čapíkov a tyčiniek citlivých na svetlo a z nervových buniek. V čapíkoch a tyčinkách sa optický obraz na sietnici mení na nervové podráždenie. Čapíky sprostredkujú vnímanie svetelných a farebných podnetov pri dennom (fotopickom) videní. Tyčinky sprostredkúvajú vnímanie svetelných podnetov pri nočnom (skotopickom) videní. Oko nie je citlivé na ultrafialové ani na infračervené žiarenie. Čo sa týka viditeľného žiarenia, má rozdielnu citlivosť na monochromatické svetlo podľa vlnovej dĺžky. Spektrálnu citlivosť ľudského oka pri dennom a nočnom videní znázorňuje obrázok 3.14, kde relatívne údaje pri dennom videní sa vzťahujú na vlnovú dĺžku λ = 555 nm, pri ktorej je svetelná účinnosť, t.j. podiel svetelného a žiarivého toku monochromatického žiarenia najväčšia.
Zrakový orgán slúži aj na subjektívne hodnotenie prostredia z hľadiska vizuálnej pohody. Pohodou pritom rozumieme stav spokojnosti, ktorý človek prežíva vtedy, ak
sa vo svojom prostredí dobre cíti a ak mu nijaké rušivé svetelné podnety ani
nevyhovujúce vizuálne podmienky nebránia pohodlne sa venovať svojej zrakovej
činnosti.
Biologický účinok slnečného žiarenia sa prejavuje ako suma spoločného pôsobenia
ultrafialovej, viditeľnej a infračervenej zložky.
Ultrafialové žiarenie sa vyznačuje viacerými charakteristickými účinkami na človeka a
jeho prostredie, napr. ide o:
• baktericídne pôsobenie, ktoré sa prejaví tým, že dezinfikuje voľné
priestranstvá a vnútorné prostredie budov proti choroboplodným mikróbom
vzduchu,
• pigmentačný a erytemický účinok podporuje tvorbu pigmentov a fotochemické
reakcie v koži,
• antirachitický účinok napomáha tvorbu vitamínu D3 v pokožke, ktorý
zvyšuje odolnosť proti ochoreniu na rachitídu,
• imunologický vplyv tkvie v aktivovaní nešpecifickej imunity organizmu proti
infekcii.
Všetky tieto vplyvy ultrafialového žiarenia sa podporujú aj spolupôsobením
viditeľného žiarenia.
Za najdôležitejšie účinky viditeľného žiarenia z hľadiska fyziológie človeka pokladáme
videnie, fotoperiodicizmus a svetelnú synchronizáciu denných rytmov.
Pre videnie, ktorého podkladom je fotochemická reakcia na sietnici oka, je
rozhodujúce osvetlenie prostredia, a to z hľadiska dostatočnej osvetlenosti pre
zrakovú činnosť a optimálneho spektrálneho zloženia svetla a jasových pomerov v
zornom poli.
Fotoperiodicizmus sa prejavuje stimulačným vplyvom denného svetla na niektoré
časti vegetatívneho nervového systému.
Svetelná synchronizácia denných rytmov sa prejaví vo vytvorení rytmu rozličných
fyziologických funkcií organizmu vplyvom 24-hodinovej periodicity striedania svetla a
tmy. Je preukázané, že narušenie fotoperiodicizmu a svetelnej synchronizácie
denných rytmov, napr. dlhodobým pobytom v bezokenných priestoroch, rušivo
zasahuje do priebehu biologických rytmov človeka.
Biologický význam infračerveného žiarenia sa prejaví svojím tepelným účinkom v
pôsobení na termoregulačné procesy organizmu. Okrem toho infračervené žiarenie
napomáha dezinfekčným účinkom ultrafialového žiarenia svojím tepelným a
vysušovacím vplyvom na mikróby. Predpokladá sa, že má priaznivý vplyv aj na
nervový systém.
Z hľadiska priameho oslnenia a oslnenia odrazom sa rozlišuje:
• fyziologické oslnenie, ktoré spôsobuje zníženie schopnosti videnia, pomernej
citlivosti oka a rozpoznateľnosti tvarov,
• psychologické oslnenie, ktoré sa hodnotí z hľadiska pocitov rušenia.
Fyziologické oslnenie spôsobuje pri dlhom pobyte v miestnosti predčasnú únavu, čím
sa obmedzuje schopnosť koncentrácie a pohotovosti. Rušivé svetelné odrazy sa
označujú ako oslnenie odrazom a spôsobujú zhoršenie podmienok na videnie
a redukciu kontrastu.
Category: svetlotechnika
