Daniljukova metóda
Daniljukove uholné siete sú určené na výpočet oblohovej osvetlenosti vnútorného prostredia z ľubovoľne skloneného osvetľovacieho otvoru. Najrozšírenejšie grafické metódy výpočtu oblohovej zložky činiteľa dennej osvetlenosti sa používajú aj na určenie vonkajšej odrazenej zložky, obyčajne sa predpokladá, že jas vonkajších tieniacich prekážok je 1/10 jasu oblohy. Viac ako 70 rokov stará metóda A. M. Daniljuka delí oblohovú hemisféru systémom rovnobežiek a poludníkov na 100 . 100 dielikov takým spôsobom, aby priemety oblohových dielikov do horizontálnej roviny mali rovnakú plochu. Z posudzovaného miesta sa osvetľovací otvor premieta na oblohu, kde mu pripadne určitý počet dielikov oblohy. Sumácia dielikov sa vykonáva pomocou Daniljukových uhlových sietí pre pôdorys a rez posudzovanej miestnosti
Pôvodne boli Daniljukove uhlové siete zostavené pre oblohu s konštantným jasom a pre prázdne osvetľovacie otvory. Neskôr sa v uhlových sieťach približne zohľadnili korekcie na normalizovanú štandardnú oblohu s gradovaným jasom a korekcia na smerovú charakteristiku prechodu svetla cez dvojnásobné číre zasklenie. Daniljukove uhlové siete je problematické používať v tvarovo komplikovanejších prípadoch vonkajšieho zatienenia, prípadne pri iných ako pravouhlých osvetľovacích otvorov. U nás sú rozšírené protraktory. Táto metóda je použiteľná v prípadoch jednoduchého vonkajšieho zatienenia z pravouhlých otvorov so sklonom, pre ktorý je vytvorený protraktor. Pre rez aj pôdorys miestnosti sa používa jeden protraktor, pomocou ktorého sa najskôr určí oblohová zložka činiteľa dennej osvetlenosti pre nekonečne široký osvetľovací otvor, ktorý sa koriguje podľa jeho šírky.
Category: svetlotechnika
