Denné osvetlenie, spektrum slnečného žiarenia

Svetlotechnický posudok | 27/11/2012

Pre slnečné žiarenie na zemskom povrchu pôvodný zdroj uvádza spektrálny rozsah od λ = 280 do 3 000 nm. Žiarenia kratšej a dlhšej vlnovej dĺžky sa v atmosfére vplyvom pohltivosti celkom eliminujú a v životnom prostredí sa môžu vyskytnúť len od umelých zdrojov. Najväčší vplyv na pohltenie slnečného žiarenia v oblasti ultrafialového a viditeľného žiarenia má ozón a v infračervenej oblasti vodná para a CO₂. Pri zvýšenom obsahu prachových častíc a plynov v ovzduší dochádza k ďalšiemu poklesu energetického obsahu slnečného žiarenia takmer v celej spektrálnej šírke.

Solárna konštanta udáva ožiarenosť alebo osvetlenosť na ploche 1 m² pri jej kolmom postavení vzhľadom na slnečné lúče na vonkajšej hranici atmosféry, pri priemernej vzdialenosti Zeme od Slnka (149,5 × 10⁶ km). V pôvodnej literatúre z roku 1985 sa pre energetickú solárnu konštantu uvádza hodnota E₀ = 1 370 W/m² a pre svetelnú solárnu konštantu približná hodnota E₀^⊙ ≈ 135 000 lx.

Historický údaj: číselné hodnoty a označenie solárnych konštánt sú zachované podľa pôvodného zdroja: J. Puškáš, in: Halahyja a kol., Stavebná tepelná technika, akustika a osvetlenie, 1985, s. 595. Ide o dobové hodnoty, nie o aktualizované referenčné konštanty.

Žiarenie, ktoré sa prenáša na zemský povrch vo forme slnečných lúčov, tvorí priame slnečné žiarenie. Priama slnečná ožiarenosť povrchov závisí od vzájomnej polohy Slnka a roviny posudzovania. Spolupôsobia aj meteorologické a geografické pomery. Keď sa hodnotenie obmedzí len na viditeľnú časť spektra slnečného žiarenia, hovoríme o priamom slnečnom svetle. Množstvo priameho svetelného žiarenia je najväčšie pri jasnej oblohe, vysokej priezračnosti atmosféry a veľkej výške Slnka. V atmosfére sa priame slnečné lúče viac alebo menej rozptýlia a pohltia časticami v ovzduší. Tento jav je najsilnejší pri zamračenej oblohe, keď súvislá vrstva oblakov dokonale rozptýli a absorbuje priame slnečné žiarenie. Tak sa stáva každý bod na oblohovej hemisfére druhotným zdrojom rozptýleného (difúzneho) slnečného žiarenia. Toto žiarenie je tým intenzívnejšie, čím je priezračnosť atmosféry nižšia a oblačnosť väčšia. Množstvo difúzneho oblohového svetla závisí aj od druhu oblakov, od stupňa znečistenia atmosféry, od ročnej a dennej doby. Pri hodnotení denného osvetlenia diferencujeme oblohové svetlo pri jasnej a pri zamračenej oblohe.