Svetlotechnika základné pojmy a veličiny
Slnečné žiarenie je elektromagnetické žiarenie Slnka.
- Svetlo je viditeľné žiarenie, ktoré je schopné vyvolať bezprostredný zrakový vnem hodnotený normálnym ľudským zrakom. Rozsah viditeľného žiarenia sa predpokladá v medziach vlnových dĺžok 380 až 780 nm.
- Priame slnečné žiarenie je časť mimozemského slnečného žiarenia, ktoré ako sústredený svetelný zväzok dopadne na zemský povrch po zoslabení atmosférou.
- Oblohové žiarenie je tá časť slnečného žiarenia, ktorá dopadne na Zem dôsledkom rozptýlenia molekulami vzduchom, aerosólovými časticami, časticami oblakov a inými časticami.
- Denné žiarenie je súhrnné priame slnečné žiarenia a oblohové žiarenie.
- Oblohové svetlo je viditeľná časť oblohového žiarenia.
- Denné svetlo je viditeľná časť denného žiarenia.
- Činiteľ dennej osvetlenosti D je pomer osvetlenosti v bode na danej rovine priamym alebo odrazeným oblohovým svetlom v danej dobe k súčasne porovnávacej osvetlenosti vonkajšej nezatienenej vodorovnej roviny za predpokladaného alebo známeho rozloženia jasu oblohy. Príspevok priameho slnečného svetla na obe intenzity osvetlenia je vylúčený. Hodnota činiteľa dennej osvetlenosti sa udáva v percentách.
- Celkové osvetlenie je v podstate rovnomerné osvetlenie priestoru bez ohľadu na zvláštne miestne požiadavky.
- Odstupňované osvetlenie je osvetlenie, ktoré je na niektorých stanovených miestach v časti priestoru vyššej intenzity, napr. na tých, na ktorých sa vykonáva práca. Miestne osvetlenie je osvetlenie pre presne stanovenú zrakovú úlohu, ktoré doplňuje celkové osvetlenie a nie je riadené súčasne s celkovým osvetlením.
- Svetelný tok Φ je fotometrická veličina určená svietivosťou vyžarovanou bodovým
zdrojom svetla do daného priestorového uhla. Je veličina žiarivého toku, t.j. výkonu prenášaného žiarením, vyjadrujúci jeho schopnosť spôsobiť zrakový vnem. Ide vlastne o výkon žiarenia zdroja zhodnotený normálnym ľudským zrakom alebo množstvom svetla vyžarované zdrojom. Jednotkou svetelného toku je lumen [lm]. 1 lm je svetelný tok vyžarovaný do priestorového uhla 1 steradiánu (sr) bodovým zdrojom so svietivosťou vo všetkých smeroch 1 candely (cd). - Svietivosť (zdroja v danom smere) I je schopnosť zdroja vyžarovať svetlo do určitého smeru. Je to vektor, ktorého veľkosť je daná podielom svetelného toku vyžiareného zdrojom do jednotkového priestorového uhla a veľkosti tohto uhla. Jednotkou svietivosti
je kandela [cd]. 1 cd je svietivosť absolútne čierneho telesa v kolmom smere na povrch, ktorého veľkosť je 1/600000 m2 pri teplote tuhnutia platiny 2042 K a pri tlaku 101 325 Pa. - Intenzita osvetlenia (osvetlenosť) E v bode povrchu je pomer svetelného toku
dopadajúceho na elementárnu plochu obsahujúcu daný bod a veľkosti tejto plochy.
Jednotkou je 1 lux [lx]. Osvetlenosť 1 lx vzniká pri osvetlení plochy 1 m2 od rovnomerne
rozloženého svetelného toku 1 lumenu. - Menovitá intenzita osvetlenia En je menovitá hodnota strednej intenzity osvetlenia
v miestnosti alebo v zóne miestnosti, ktorá slúži na určitú činnosť, na ktorú treba
dimenzovať osvetľovacie zariadenie. - Porovnávacia rovina je rovina, na ktorej sa meria intenzita osvetlenia.
- Jas L charakterizuje schopnosť svietiacej alebo svetlo odrážajúcej, prípadne prepúšťajúcej
plochy vyvolať vizuálny vnem. Je daný pomerom svietivosti elementárnej
svietiacej plochy v smere k zraku pozorovateľa a priemetu tejto plôšky do roviny
kolmej na tento smer v zornom poli pozorovateľa (obr. 3.2). - Kontrast jasu C je podiel prahu rozlíšiteľnosti jasu a jasu pozadia.
- Zorné pole je množina všetkých bodov, ktoré môžeme postrehnúť pri zafixovanom
pohľade na určitý bod. Priamka, ktorá prechádza fixačným bodom a stredom sietnice,
je os zorného poľa a spravidla sa stotožňuje so zrakovou osou. - Všeobecný index podania farieb Ra je stredná hodnota špeciálnych indexov
podania farieb stanoveného súborom ôsmich skúšobných farebných vzoriek. - Farebný podnet je viditeľné žiarenie vstupujúce do oka a vytvárajúce buď chromatický alebo achromatický pocit farby.
- Farebný odtieň je vlastnosť vizuálneho pocitu, ktorý umožňuje vytvoriť označenie farby, napr. modrá, zelená, žltá a červená.
- Farebný vzruch je fyzikálne definované žiarenie, ktoré vniká do oka a aktivuje pocit farby.
- Chromatickosť je vlastnosť farebného podnetu definovaná jeho trichromatickými súradnicami alebo náhradnou, alebo doplnkovou vlnovou dĺžkou a čistotou.
- Teplota chromatickosti Tc je teplota Planckovho žiariča (absolútne čierneho žiariča), ktorého žiarenie má tú istú chromatickosť ako daný farebný podnet. Jednotkou je kelvin K.
- Činiteľ odrazu ρ je pomer odrazeného žiarenia alebo svetelného toku k toku dopadajúcemu v daných podmienkach.
- Činiteľ prestupu τ je pomer žiarenia alebo svetelného toku vystupujúceho z telesa
k dopadajúcemu toku na teleso v daných podmienkach. - Činiteľ pohltenia α je pomer pohlteného žiarenia alebo svetelného toku
- k dopadajúcemu toku v daných podmienkach.
- Adaptácia je proces, ktorý sa uskutočňuje, keď sa zrakový systém prispôsobuje osvetleniu a farbe, t.j. prispôsobenie citlivosti zraku jasu a farbe pozorovaného okolia. Na prevládajúci jas v celom zornom poli sa zrak prispôsobuje samočinnou a mimovoľnou zmenou priemeru zrenice, čím sa reguluje celkový svetelný tok na sietnicu. Ustálený výsledok tohto reflexu sa nazýva adaptačným stavom zraku, prispôsobeným na jas pozadia, ktorý nazývame adaptačným jasom. Potreba príliš často meniť priemer zrenice vyžaduje zvýšenú činnosť svalov, čo má za následok predčasnú zrakovú únavu.
- Akomodácia je prispôsobenie sa výkonu očnej šošovky účelu zaostrenia obrazu objektu na sietnici, t.j. prispôsobenie oka vzdialenosti pozorovaného predmetu. Je to schopnosť oka premietnuť predmet detailného pozorovania na najcitlivejšiu časť sietnice. Akomodácia sa značne zhoršuje s vekom, čo sa prejaví poklesom schopnosti očnej šošovky meniť svoje zaoblenie na zabezpečenie potrebnej hĺbkovej ostrosti videnia. Za normálnych okolností je oko nastavené na „nekonečno”, preto pri pozorovaní vzdialeného predmetu je očné svalstvo uvoľnené. Akomodácia na blízko je aktívny proces, vyvolaný svalovým sťahom, a preto dlhšie pozorovanie blízkeho predmetu je vždy spojené s námahou a únavou.
- Zraková ostrosť o je schopnosť zreteľne rozlišovať predmety vo veľmi malej
vzájomnej vzdialenosti. Zrakovú ostrosť vyjadrujeme prevrátenou hodnotou
najmenšieho uhla αmin v minútach, pod ktorým je oko schopné rozlišovať dva susedné
predmety ako oddelené. Zraková ostrosť je normálna, ak oko rozlišuje dva body s
uhlovou vzdialenosťou 1 min. i odpočinok, splňujúci hygienické požiadavky, ktorý závisí predovšetkým na intenzite a kvalite osvetlenia, na architektonických vlastnostiach priestoru (farby, tvary, pomery atď. v danom priestore) a na stave zraku. - Zraková obtiažnosť je charakteristika zrakovej úlohy, ktorá sa vyjadruje pomernou
pozorovacou vzdialenosťou kritického detailu a kontrastom jasov (poprípade farieb)
kritického detailu a jeho bezprostredného okolia. - Zraková náročnosť je charakteristika zrakovej úlohy, ktorá sa vyjadruje pomerom
času potrebného k zrakovému úkonu a času potrebného k celkovému úkonu.
Pomerná pozorovacia vzdialenosť je podiel vzdialenosti kritického detailu. - Oslnenie je nepriaznivý stav zraku, ktorý ruší zrakovú pohodu, alebo aj zhoršuje, prípadne znemožňuje videnie. Príčinou oslnenia býva príliš veľký jas alebo nevhodné rozloženie jasu v zornom poli, veľký priestorový alebo časový kontrast jasu. Priame oslnenie vzniká vtedy, ak oslňuje samotný zdroj svetla. Nepriame oslnenie odrazom vzniká odrazenými obrazmi svetelných zdrojov na lesklých alebo svetlých plochách. Stupeň zhoršenia vizuálnej pohody závisí aj od polohy oslňujúceho zdroja v zornom poli. Zrak je obzvlášť citlivý na osové oslnenie, keď sa oslňujúci zdroj zobrazuje na stred sietnice. Jas, ktorý je pri osovom oslnení neznesiteľný, môže byť pri periférnom oslnení s väčším odklonom od osi zorného poľa len nepríjemný. Rušivé oslnenie vzniká aj tým, že oslňujúci zdroj upútava na seba pozornosť na úkor miesta, na ktoré by sa mal zrak sústrediť. Prispieva k tomu fototropizmus zraku, ktorý tkvie v tendencii očí fixovať sa na najsvetlejšiu a najkontrastnejšiu časť vizuálneho prostredia.
Category: svetlotechnika, Zaujímavosti
